Rozdíly

Zde můžete vidět rozdíly mezi vybranou verzí a aktuální verzí dané stránky.

--- prace:postoje_a_chovani_lidi_v_organizaci [2013/12/28 14:18] – [Ovplyvňovanie postojov: Presvedčovanie (persuázia) a vplyv] Jana Mesterova
+++ prace:postoje_a_chovani_lidi_v_organizaci [2014/01/14 15:34] (aktuální) – [Sociálne vplyvy na pracovné správanie] Jana Mesterova
@@ Řádek 117: / Řádek 117: @@
 Teória má empirickú podporu, prekvapivo málo bola využívaná v rámci výskumu organizácií.Prispieva k poznaniu ako je možné podporovať zmenu v správaní.
-**Implikácia pre manažérov: Mali by zohľadňovať individuálne postoje k novému S, sociálne normatívny tlak skupín/teamov v organizácii a mieru, do ktorej design práce ovoľuje zamestnancovi cítiť kontrolu na novým S**
+**Implikácia pre manažérov: Mali by zohľadňovať individuálne postoje k novému S, sociálne normatívny tlak skupín/teamov v organizácii a mieru, do ktorej design práce dovoľuje zamestnancovi cítiť kontrolu nad novým S**
 **Kritika:** nejednoznačnosť kontroly (Ajzen zahŕňa self-efficacy a locus of control), nestálosť S (80% správania model nevysvetľoval podľa metanalýzy)
@@ Řádek 129: / Řádek 129: @@
 Všeobecný pocit človeka ohľadne jeho práce, špecifickejšie miera, do akej sa zamestnanci cítia pozitívne alebo negatívne  ohľadom nej
   * o spokojnosti môžeme uvažovať rôzne (všeobecný postoj reflektujúci celkový pocit z práce, spokojnosť so špecifickými aspektmi práce) → posudzovanie je značne subjektívne
-  * spokojnosť (napr. s platom)je do istej miery ovplyvnená aj sociálnym porovnávaním a vnímaním férovosti (distributívna spravolivosť), ako aj individuálnymi rozdielmi
+Arnold uvádza, že pracovnú spokojnosť je možné vidieť 3 spôsobmi:
+  - ako funkciu osobnosti človeka či dispozície
+  - názory iných ľudí na pracovisku
+  - charakteristiky práce človeka
+ * spokojnosť (napr. s platom)je do istej miery ovplyvnená aj sociálnym porovnávaním a vnímaním férovosti (distributívna spravolivosť), ako aj individuálnymi rozdielmi
   * dôležitým faktorom je afekt
   * spokojnosť s platom ovplyvňuje aj spokojnosť s inými aspektmi práce (benefity)
@@ Řádek 139: / Řádek 145: @@
 Niektorí autori pridávajú aj **kultúru**.
 ==== Organizačný commitment ====
@@ Řádek 200: / Řádek 205: @@
 //Strach// – závisí na miere pocitu zraniteľnosti ľudí, v organizáciách pri zmenách využitie strachu z vyvodených konsekvencií v prípade neostatočnej adaptácie na zmenu
+//Sociálny kontext//
+//Udalosti pred persuazívnou správou//
 === Ďalšie vplyvy na správanie v práci ===
@@ Řádek 208: / Řádek 217: @@
   * Emocionálna práca (labour)- akákoľvek forma práce, ktorá vyžaduje o osoby navonok projektovať emócie, ktoré nemusí reálne zažívať
   * Nálady a emócie v práci sú ovplyvňované dennými ťažkosťami a zlepšeniami
-  * Podtstané je spojenie medzi udalosťami a emóciami – udalosti v práci vytvárajú emocionálne reakcie, ich intenzita je regulovaná osobnostnými charakteristikami (emocionálna stabilita, extraverzia, črtový afekt/trait affect)
+  * Podtstané je spojenie medzi udalosťami a emóciami – udalosti v práci vytvárajú emocionálne reakcie, ich intenzita je regulovaná osobnostnými charakteristikami (emocionálna stabilita, extraverzia, dispozičný afekt)
   * Prvotné S vychádza priamo z emocionálnych reakcií (závislosť od povahy emócií)- afektívne riadené S
   * Sekundárny výsledok emocionálnych reakcií sú postoje (emócie môžu pozitívne/negatívne ovplyvniť postoje)
@@ Řádek 238: / Řádek 247: @@
 **Ľudia v skupinách**
-Procesy ovplyvňujúce individuálne S: **sociálna facilitácia** (Allport, 1920; Zajonc, 1965)
+Procesy ovplyvňujúce individuálne S:
+**sociálna facilitácia** (Allport, 1920; Zajonc, 1965)
 Zajoncova (1965) **__teória drivu__** nepojednáva len o facilitácii, ale aj o **inhibícii**
-Či dôjde k facilitácii či inhibícii závisí na //predvídaní hodnotenia// – ľudia predvídajú, ako ich budú hodnotiť druhý, chcú byť hodnotení pozitívne a preto spoliehajú na osvedčené behaviorálne odpovede a vyhýbajú sa novým reakciám; //distrakcii a konflikte//, ktorý môže byť spôsobený prítomnosťou publika a nutnosti rozdelenia pozornosti medzi úlohu a publikum- ľudia reagujú pomocou dominantného naučeného S ( **__Distraction-conflict theory__**, Baron, 1986)
+Či dôjde k facilitácii či inhibícii závisí na //predvídaní hodnotenia// – ľudia predvídajú, ako ich budú hodnotiť druhý, chcú byť hodnotení pozitívne a preto spoliehajú na osvedčené behaviorálne odpovede a vyhýbajú sa novým reakciám; //distrakcii a konflikte//, ktorý môže byť spôsobený prítomnosťou publika a nutnosti rozdelenia pozornosti medzi úlohu a publikum- ľudia reagujú pomocou dominantného naučeného S(**__Distraction-conflict theory__**,Baron, 1986)
 **Sociálne zaháľanie**
@@ Řádek 254: / Řádek 264: @@
 **Konformita**
 Experimenty Ascha (1952,1956)- pre organizácie sú podstatné dve skreslenia:
 //Skreslenie vnímania// – v organizácii človek automaticky ôveruje skôr úsudku skupiny ako svojmu
 //Skreslenie odpovede// – Zmena odpovede na základe normatívneho tlaku, ale nie presvedčenia