prace:planovani_a_rizeni_kariery
Rozdíly
Zde můžete vidět rozdíly mezi vybranou verzí a aktuální verzí dané stránky.
Obě strany předchozí revizePředchozí verzeNásledující verze | Předchozí verze | ||
prace:planovani_a_rizeni_kariery [2013/12/25 13:51] – Jana Mesterova | prace:planovani_a_rizeni_kariery [2014/01/16 19:56] (aktuální) – [Talent management] Martin Malec | ||
---|---|---|---|
Řádek 1: | Řádek 1: | ||
- | **13. Plánování a řízení kariéry | + | ====== |
+ | |||
+ | ===== Oficiální obsah tématu ===== | ||
Definice a formy kariéry. Individuální perspektiva – vymezení kariérního růstu, rozhodování se o kariéře, celoživotní rozvoj kariéry. Psychologická smlouva v kontextu budování kariéry. Hollandova teorie a typy. Souvislosti mezi budováním kariéry, osobností, věkem a gender em. Organizační perspektiva – plánování a řízení kariéry, talent managemen t. | Definice a formy kariéry. Individuální perspektiva – vymezení kariérního růstu, rozhodování se o kariéře, celoživotní rozvoj kariéry. Psychologická smlouva v kontextu budování kariéry. Hollandova teorie a typy. Souvislosti mezi budováním kariéry, osobností, věkem a gender em. Organizační perspektiva – plánování a řízení kariéry, talent managemen t. | ||
- | **Empirická studie: **U toho to tématu student/-ka představí odbornou empirickou studii zkoumající vztah mezi osobností a kariérovým rozvojem pracovníků. Bude umět do hloubky uvažovat o souvislosti daných osobnostních charakteristik s rozhodováním se o kariéře a/nebo s jejím rozvojem. | + | ===== Empirická studie |
+ | |||
+ | U toho to tématu student/-ka představí odbornou empirickou studii zkoumající vztah mezi osobností a kariérovým rozvojem pracovníků. Bude umět do hloubky uvažovat o souvislosti daných osobnostních charakteristik s rozhodováním se o kariéře a/nebo s jejím rozvojem. | ||
+ | |||
+ | ===== Povinná literatura ===== | ||
- | **Povinná literatura ** | ||
Arnold, J. & Randall, R. (2010). //Work psychology: understanding human behaviour in the workplace //. 5th ed. Harlow, England: Financial Times Prentice Hall (strany 516 – 569). | Arnold, J. & Randall, R. (2010). //Work psychology: understanding human behaviour in the workplace //. 5th ed. Harlow, England: Financial Times Prentice Hall (strany 516 – 569). | ||
Řádek 42: | Řádek 48: | ||
+ | ===== Zpracování tématu ===== | ||
- | **Kariéra** | + | ==== Kariéra |
+ | |||
+ | |||
+ | === Definícia kariéry === | ||
- | Definícia kariéry | ||
* Všeobecne prijímaná definícia neexistuje | * Všeobecne prijímaná definícia neexistuje | ||
- | * Napr. : kariéra je „sled pozícií súvisiacich so zamestnaním, | + | * Napr. : kariéra je „//**sled pozícií súvisiacich so zamestnaním, |
* // sled// znamená, že sa jednalo viac ako o jednu pozíciu/ | * // sled// znamená, že sa jednalo viac ako o jednu pozíciu/ | ||
* // pozícií súvisiacich so zamestnaním:// | * // pozícií súvisiacich so zamestnaním:// | ||
* // skúsenosti : //kariéra môže byť hodnotená subjektívne (náš pocit, že sme vo svojej práci úspešný), | * // skúsenosti : //kariéra môže byť hodnotená subjektívne (náš pocit, že sme vo svojej práci úspešný), | ||
- | Kariéra v 21. storočí zaznamenala zmeny, ktoré súvisia s prvkami ako: | + | Kariéra v 21. storočí zaznamenala |
- | * // | + | * |
- | * // | + | * |
- | * //Zmeny v zákoníkoch práce a reguláciách// | + | * |
- | * //Zmeny v organizačnej štruktúre//: | + | * |
→ menej príležitostí na povýšenie\\ | → menej príležitostí na povýšenie\\ | ||
→ pracovné zadania sú viac rozmanité/ | → pracovné zadania sú viac rozmanité/ | ||
Řádek 63: | Řádek 72: | ||
→ zapojenie širšieho rozsahu schopností zamestnancov, | → zapojenie širšieho rozsahu schopností zamestnancov, | ||
→ viac práce pre jednotlivcov a častejšia teamová práca\\ | → viac práce pre jednotlivcov a častejšia teamová práca\\ | ||
+ | |||
- Zamestnanci tiež musia vynakladať snahy na získanie kontaktov a ich udržanie- networking a pracovať na schopnosti zvládať zmeny a neistotu | - Zamestnanci tiež musia vynakladať snahy na získanie kontaktov a ich udržanie- networking a pracovať na schopnosti zvládať zmeny a neistotu | ||
→ Zmeny na trhu práce znamenajú významné zmeny v povahe pracovných miest a kariéry\\ | → Zmeny na trhu práce znamenajú významné zmeny v povahe pracovných miest a kariéry\\ | ||
- | **Formy kariéry** | + | === Formy kariéry |
* Kanter (1989) rozlišuje: | * Kanter (1989) rozlišuje: | ||
- | * byrokratickú kariéru- kariéra v rámci 1 organizácie s postupne narastajúcim statusom | + | * |
- | * profesionálnu kariéru – rast na základe rozvoja kompetencií, | + | * |
- | * podnikateľskú kariéru- kapacita rozpoznať príležitosti na vytvorenie hodnotných výstupov, budovania vlastnej organizácie | + | * |
- | * „Boundaryless" | + | * |
* Pojem existuje už od 50 rokov, ale využíva sa hlavne posledných 10-20 rokov (zmeny, ktoré nastali v organizáciách) | * Pojem existuje už od 50 rokov, ale využíva sa hlavne posledných 10-20 rokov (zmeny, ktoré nastali v organizáciách) | ||
* Ľudia sa z vlastnej vôle či nevyhnutnosti pohybujú medzi hranicami jednej organizácie, | * Ľudia sa z vlastnej vôle či nevyhnutnosti pohybujú medzi hranicami jednej organizácie, | ||
Řádek 79: | Řádek 90: | ||
* Nejde mu o dosiahnutie určitého statusu a získania finančného ohodnotenia (objektívne znaky úspechu), ale hlavne o spokojnosť a šťastie prostredníctvom dosahovania úspechov a tiež o potvrdenie vlastnej identity- dosiahnutie zmyslu v živote a kariére | * Nejde mu o dosiahnutie určitého statusu a získania finančného ohodnotenia (objektívne znaky úspechu), ale hlavne o spokojnosť a šťastie prostredníctvom dosahovania úspechov a tiež o potvrdenie vlastnej identity- dosiahnutie zmyslu v živote a kariére | ||
* Hranice sa stierajú z geografického hľadiska, z hľadiska povolaní (occupational) a statusu (povýšnie, | * Hranice sa stierajú z geografického hľadiska, z hľadiska povolaní (occupational) a statusu (povýšnie, | ||
- | * Kritika: preceňuje sa moc jednotlivcov nad svojimi vlastnými kariérami, rovnako ako miera zmien kariérnych foriem | + | * |
- | Iný spôsob ako rozlíšiť typy kariéry predstavuje | + | Iný spôsob ako rozlíšiť typy kariéry predstavuje |
* Schein (1993) navrhol kariérne kotvy, ktoré silne ovplyvňujú rozhodnutia spojené s prácou a kariérou | * Schein (1993) navrhol kariérne kotvy, ktoré silne ovplyvňujú rozhodnutia spojené s prácou a kariérou | ||
- | * Kariérna kotva je súčasť self-konceptu , ktorú si človek vytvára na základe skúseností už na začiatku kariérneho procesu, a ktorej by sa nevzdal v prípade zložitej voľby | + | * |
- | * Predstavujú mix schopností, | + | * Predstavujú mix **schopností, |
* Ľudia si vytvárajú preferencie | * Ľudia si vytvárajú preferencie | ||
- | * Kariérne kotvy navádzajú ľudí k určitým druhom práce | + | * |
* Populárny model a z neho odvodené metódy v kariérnom poradenstve | * Populárny model a z neho odvodené metódy v kariérnom poradenstve | ||
* Koncept prepája teórie o kariérnom developmente a odborných záujmoch (viz Hollandova teória nižšie) | * Koncept prepája teórie o kariérnom developmente a odborných záujmoch (viz Hollandova teória nižšie) | ||
- | Kotvy: | + | **Kotvy**: |
- | * Technické alebo funkčné kompetencie- špeciálne zručnosti a vedomosti expertného druhu | + | * |
- | * Všeobecná manažérska kompetencia- dôležitý je pokrok, zodpovednosť, | + | * |
- | * Autonómia/ | + | * |
- | * Istota/ | + | * |
- | * Podnikateľská kreativita- tvorba vlastných produktov, poskytovanie služieb, založenie vlastnej organizácie | + | * |
- | * Služby/ | + | * |
- | * Výzva (Pure challenge)- víťazstvo nad konkurenciou a prekonanie prekážok | + | * |
- | * Životný štýl- ľudia s touto kotvou si želajú udržať balans medzi osobným a profesným životom | + | * |
- | **Individuálna perspektíva plánovania kariéry** \\ \\ | + | ==== Individuálna perspektíva plánovania kariéry |
- | Individuálne rozdiely v kariérnom rozvoji | + | \\ \\ |
- | Kariérny úspech | + | |
- | * Objektívne (overiteľné) indikátory: | + | Individuálne rozdiely v kariérnom rozvoji |
- | * Status na základe organizačnej hierarchie | + | |
- | * Zárobok | + | === Kariérny úspech |
- | * Subjektívne indikátory: | + | |
- | * Postoje | + | * |
- | * Pocity ( vo výskumoch hlavne spokojnosť) | + | * |
- | * Sturges (1999) identifikovala vo výskume osobný vplyv, pocit uznania za výkon a úspechy, pocit z obre vykonanej práce, | + | * //Zárobok// |
+ | * | ||
+ | * | ||
+ | * | ||
+ | |||
+ | * Sturges (1999) identifikovala vo výskume | ||
+ | * osobný vplyv, | ||
+ | * pocit uznania za výkon a úspechy, | ||
+ | * pocit z obre vykonanej práce, | ||
+ | * radosť, | ||
+ | * dosiahnutie | ||
+ | === Model kariérneho úspechu | ||
+ | |||
+ | * **3 typy faktorov** , ktoré ovplyvňujú objektívny a subjektívny kariérny úspech | ||
+ | * **štrukturálne / sociálne** (povaha pracovného trhu, praktiky HR, kultúra, veľkosť organizácie, | ||
+ | * **indiviuálne** (ľudský kapitál- človek prináša do práce svoje vrodené a získané charakteristiky, | ||
+ | * **správanie** (networking, | ||
- | Model kariérneho úspechu | ||
- | * 3 typy faktorov , ktoré ovplyvňujú objektívny a subjektívny kariérny úspech | ||
- | * štrukturálne / sociálne (povaha pracovného trhu, praktiky HR, kultúra, veľkosť organizácie, | ||
- | * indiviuálne (ľudský kapitál- človek prináša do práce svoje vrodené a získané charakteristiky, | ||
- | * Správanie (networking, | ||
* Judge //et al. //(1995) vo svojom výskume posuzoval vplyv rôznych premenných na príjem, status a spokojnosť s kariérou 1400 CEOs v USA. | * Judge //et al. //(1995) vo svojom výskume posuzoval vplyv rôznych premenných na príjem, status a spokojnosť s kariérou 1400 CEOs v USA. | ||
- | * Výsledky: | + | * |
* spokojnosť s kariérou u nich korelovala so zárobkom | * spokojnosť s kariérou u nich korelovala so zárobkom | ||
* iné etnické skupiny boli spokojnejšie ako bieli | * iné etnické skupiny boli spokojnejšie ako bieli | ||
* ambiciózni ľudia boli menej spokojní (pretože ešte zrejme nedosiahli svoje ciele) | * ambiciózni ľudia boli menej spokojní (pretože ešte zrejme nedosiahli svoje ciele) | ||
+ | |||
V rámci výskumu kariérneho úspechu, záujem o osobnosť (proaktívna osobnosť predikovala zvyšujúcu sa mzdu) a sociálne siete (vplyv na kariérny úspech) | V rámci výskumu kariérneho úspechu, záujem o osobnosť (proaktívna osobnosť predikovala zvyšujúcu sa mzdu) a sociálne siete (vplyv na kariérny úspech) | ||
- | **Psychologický kontrakt** | + | ==== Psychologický kontrakt |
* Myšlienka psychologického kontraktu je často pripisovaná Argyrisovi (1960) | * Myšlienka psychologického kontraktu je často pripisovaná Argyrisovi (1960) | ||
- | * Opätovný záujem v 90´s : USA- Rousseau, UK- Herriot a Pemberton, Guest | + | * Opätovný záujem v 90´s : USA- **Rousseau**, UK- **Herriot a Pemberton, Guest** |
- | * Definícia: predstava/ | + | * |
- | → organizácie a kariéra: jedná sa o set nepísaných očakávaní o tom , ako bude zamestnanec prácu vykonávať a čo za to môže od organizácie očakávať\\ | + | |
+ | → organizácie a kariéra: jedná sa o **set nepísaných očakávaní o tom , ako bude zamestnanec prácu vykonávať a čo za to môže od organizácie očakávať**\\ | ||
* Podoba psychologickej zmluvy (PZ) sa mení v priebehu času, s nastanými zmenami potrebné vyjenať aj novú PZ | * Podoba psychologickej zmluvy (PZ) sa mení v priebehu času, s nastanými zmenami potrebné vyjenať aj novú PZ | ||
* Herriot | * Herriot | ||
- | * vzťahového kontraktu- dlhoročný kontrakt založený na vzťahu medzi zamestnancom (lojalita k organizácii, | + | * |
* tento vzťah je založený na emóciách – zamestnanec si vytvára emocionálnu väzbu na organizáciu | * tento vzťah je založený na emóciách – zamestnanec si vytvára emocionálnu väzbu na organizáciu | ||
- | * transakčného kontraktu – reprezentuje krátkodobú ekonomickú výmenu | + | * |
* | * | ||
* V súčasnosti kvôli globálnej konkurencii, | * V súčasnosti kvôli globálnej konkurencii, | ||
-zamestnanci majú pocit, že PZ bola porušená→ negatívne reakcie (menšia oddanosť a pocit povinnosti)\\ | -zamestnanci majú pocit, že PZ bola porušená→ negatívne reakcie (menšia oddanosť a pocit povinnosti)\\ | ||
* | * | ||
+ | |||
Koncept psychologickej zmluvy má aj svoje slabé stránky: žiadna garancia, že obe strany konceptualizujú obsah kontraktu rovnako. Zmeny môžu byť svojvoľné. | Koncept psychologickej zmluvy má aj svoje slabé stránky: žiadna garancia, že obe strany konceptualizujú obsah kontraktu rovnako. Zmeny môžu byť svojvoľné. | ||
- | Kritika (Guest): žiadna všeobecne prijímaná definícia PZ, žiadna metóda merania obsahu kontraktu, obtiažne prevediteľný výskum v tejto oblasti, je otázne, či je možné vnímať PZ ako kontrakt, organizácia nie je človek a preto nemôže byť stranou v PZ( rôzne odelenia a nariadení), | + | **Kritika (Guest)**: žiadna všeobecne prijímaná definícia PZ, žiadna metóda merania obsahu kontraktu, obtiažne prevediteľný výskum v tejto oblasti, je otázne, či je možné vnímať PZ ako kontrakt, organizácia nie je človek a preto nemôže byť stranou v PZ( rôzne odelenia a nariadení), |
Výskum PZ a autori ako Rousseau, Herriot a Pemberton sú kritizovaní za to, že vychádzali len z úzkeho kultúrneho a organizačného kontextu ( USA, UK, len finančné inštitúcie) | Výskum PZ a autori ako Rousseau, Herriot a Pemberton sú kritizovaní za to, že vychádzali len z úzkeho kultúrneho a organizačného kontextu ( USA, UK, len finančné inštitúcie) | ||
* Rozlišnosť PZ v rôznych kultúrach a na rôznych pozíciách | * Rozlišnosť PZ v rôznych kultúrach a na rôznych pozíciách | ||
+ | |||
Typické očakávania zamestnancov v UK , ktoré charakterizujú PZ v súčasnosti\\ \\ | Typické očakávania zamestnancov v UK , ktoré charakterizujú PZ v súčasnosti\\ \\ | ||
Zamestnanci sľubujú že: | Zamestnanci sľubujú že: | ||
Řádek 151: | Řádek 178: | ||
* Úprimní | * Úprimní | ||
* Prichádzať s novými nápadmi | * Prichádzať s novými nápadmi | ||
+ | |||
Zamestnanávatelia sľubujú, že budú poskytovať: | Zamestnanávatelia sľubujú, že budú poskytovať: | ||
* plat primeraný výkonu | * plat primeraný výkonu | ||
Řádek 161: | Řádek 189: | ||
* primeranú istotu práce | * primeranú istotu práce | ||
* príjemné a bezpečné pracovné prostredie | * príjemné a bezpečné pracovné prostredie | ||
- | **Výber kariéry** | + | |
- | -Parsons (1909) 3 podmienky efektívneho výberu | + | ==== Výber kariéry |
- | * porozumenie sebe, svojim postojom, schopnostiam, | + | |
- | * | + | -Parsons (1909) |
- | **Hollanova teória oborných záujmov** | + | * |
- | * John Holland (1973) navrhol koherentný model odborných | + | * **poznatky o požiadavkách a podmienkach úspechu**, výhod a nevýhod, kompenzácii, |
+ | * **Ich kombinácia** | ||
+ | |||
+ | === Hollanova teória oborných záujmov | ||
+ | |||
+ | * John Holland (1973) navrhol koherentný | ||
* využívaný poradenskými personálnymi agentúrami prevažne v USA | * využívaný poradenskými personálnymi agentúrami prevažne v USA | ||
* Teória prešla viacerými revíziami (najnovšia 1997) | * Teória prešla viacerými revíziami (najnovšia 1997) | ||
- | * Konceptualizoval odborné záujmy ľudí ako aspekty ich osobnosti | + | * Konceptualizoval |
- | * Spájaním povolania a záujmov došiel Holland k formulácii 6 RIASEC kategórií→ 6 osobnostných typov/ oborných záujmov: realistický, | + | * Spájaním povolania a záujmov došiel Holland k formulácii 6 **RIASEC** kategórií |
+ | → 6 osobnostných typov/ oborných záujmov: realistický, | ||
* RIASEC model | * RIASEC model | ||
- | * Realistický - praktické pracovné činnosti, vyžaduje fyzickú silu a koordináciu | + | * |
- | * Investigatívny - práca s nápadmi , abstraktné myslenie, logika, často vo vede | + | * |
- | * Umelecký – imaginácia, | + | * |
- | * | + | * |
- | * Podnikavý (Enterprising) - vedenie ľudí, množstvo rozhodnutí, | + | * |
- | * Konvenčný – dodržiava pravidlá, štruktúru a poriadok, organizovanosť | + | * |
* Rozlíšenie typov odborných záujmov, ktoré vo svojej teórii popisuje ako osobnostné typy | * Rozlíšenie typov odborných záujmov, ktoré vo svojej teórii popisuje ako osobnostné typy | ||
* Čím viač sa človek približuje nejakému typu, tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, | * Čím viač sa človek približuje nejakému typu, tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, | ||
* Typy sú organizované do hexagonu | * Typy sú organizované do hexagonu | ||
- | {{: | + | {{: |
* Obr.1. RIASEC: R-realistic, | * Obr.1. RIASEC: R-realistic, | ||
* Donnay & Borgen, 1999- pre ženy skôr IRASEC | * Donnay & Borgen, 1999- pre ženy skôr IRASEC | ||
* Ľudí | * Ľudí | ||
- | * | + | * |
- | * výstup z metódy Self-directed Search: | + | * výstup z metódy |
* Prostredie, v kt. ľudia žijú a pracujú môže byť charakterizované ich podobnosťou so 6 modelovými typmi – RIASEC prostredia | * Prostredie, v kt. ľudia žijú a pracujú môže byť charakterizované ich podobnosťou so 6 modelovými typmi – RIASEC prostredia | ||
Řádek 193: | Řádek 227: | ||
* Hollanove hypotézy boli empiricky potvrdené | * Hollanove hypotézy boli empiricky potvrdené | ||
- | * | + | * |
- | * | + | * |
- | * | + | * |
* Self-directed Search (Holland , 1994)- aj online verzia, tento dotazík stále je využívaný | * Self-directed Search (Holland , 1994)- aj online verzia, tento dotazík stále je využívaný | ||
- | * Metódy iných autorov: Strong Interest Inventory (Harmon, Hansen, Borman & Hammer, 1994) reflektuje Hollanove typy | + | * Metódy iných autorov: |
* Implikácie: | * Implikácie: | ||
**Centrálnou myšlienkou Hollandovej teórie je, že ľudia vyhľadávajú povolania, ktoré sú konzistetné s ich záujmami. Ak sa záujmy a povolanie zhodujú, ľudia sú spokojnejší a s väčšou pravdepodobnosťou sa im bude dariť. Pokiaľ sa nezhodujú, sú ľudia nespokojnejší, | **Centrálnou myšlienkou Hollandovej teórie je, že ľudia vyhľadávajú povolania, ktoré sú konzistetné s ich záujmami. Ak sa záujmy a povolanie zhodujú, ľudia sú spokojnejší a s väčšou pravdepodobnosťou sa im bude dariť. Pokiaľ sa nezhodujú, sú ľudia nespokojnejší, | ||
- | -kritika | + | |
+ | **Kritika** | ||
- empirické | - empirické | ||
- metaanalýzy (Assouline & Mer 1987, Tranberg, Slane, & Ekeberg, 1993): kongruencia nepredikuje satisfakciu ani pracovný výkon , slabá metodika merania prostredia a záujmov, nezohľadňovanie iných vplyvov na pracovnú spokojnosť ako pracovné podmienky a charakteristiky práce \\ \\ | - metaanalýzy (Assouline & Mer 1987, Tranberg, Slane, & Ekeberg, 1993): kongruencia nepredikuje satisfakciu ani pracovný výkon , slabá metodika merania prostredia a záujmov, nezohľadňovanie iných vplyvov na pracovnú spokojnosť ako pracovné podmienky a charakteristiky práce \\ \\ | ||
- | **- implikácia | + | |
- | Rozšírenie modelu a alternatívne modely | + | ** Implikácia |
+ | |||
+ | === Rozšírenie modelu a alternatívne modely | ||
* Prediger (1982) navrhol rozšírenie RIASEC modelu: dve dimenzie v rámci hexagonu | * Prediger (1982) navrhol rozšírenie RIASEC modelu: dve dimenzie v rámci hexagonu | ||
- | * Veci vs. Ľudia: realistické aktivity vs medziľudské | + | * |
- | * Dáta vs. Nápady: konvenčné a podnikavé aktivity vs. investigatívne a umelecké aktivity | + | * |
* Preferencie a occupations môžu byť popísané na základe ich pozície medzi týmito dvoma dimenziami | * Preferencie a occupations môžu byť popísané na základe ich pozície medzi týmito dvoma dimenziami | ||
- | {{:p race: | + | * {{:prace: |
- | Osobnostné črty a Hollandove typy | + | |
+ | === Osobnostné črty a Hollandove typy === | ||
* RIASEC typy sú poňaté ako osobnostné typy | * RIASEC typy sú poňaté ako osobnostné typy | ||
* V odbonej literatúre sú však skôr popisované skôr ako záujmy a nie črty ako také | * V odbonej literatúre sú však skôr popisované skôr ako záujmy a nie črty ako také | ||
Řádek 220: | Řádek 261: | ||
* Otvorenosť bola dôležitým prediktorom neskorších povolaní charakterizovanými ako umelecké/ | * Otvorenosť bola dôležitým prediktorom neskorších povolaní charakterizovanými ako umelecké/ | ||
- | * | + | * |
* Ackerman & Heggestad (1997) skúmali zhlukovanie/ | * Ackerman & Heggestad (1997) skúmali zhlukovanie/ | ||
* Identifikoval 4 typy zoskupení (clusters) charakteristík: | * Identifikoval 4 typy zoskupení (clusters) charakteristík: | ||
Řádek 228: | Řádek 269: | ||
* | * | ||
* Unikátny model, ktorý spája osobnosť, schopnosti a záujmy | * Unikátny model, ktorý spája osobnosť, schopnosti a záujmy | ||
+ | |||
Sociálne, kultúrne a organizačé vplyvy na kariéru | Sociálne, kultúrne a organizačé vplyvy na kariéru | ||
* Nielen individuálne charakteristiky, | * Nielen individuálne charakteristiky, | ||
- | **Kariéra a gender** | + | |
+ | ==== Kariéra a gender | ||
+ | |||
* Lent, Brown & Hackett, 1994: gender ma významný vplyv na rozvoj odborných záujmov a kariérny výber | * Lent, Brown & Hackett, 1994: gender ma významný vplyv na rozvoj odborných záujmov a kariérny výber | ||
* Deti ašpirujú už vo veku 2-3 roky na genderovo stereotypické kariéry | * Deti ašpirujú už vo veku 2-3 roky na genderovo stereotypické kariéry | ||
Řádek 237: | Řádek 282: | ||
* Tieto rodové stereotypy získavame z kultúry a sú podporované spoločnosťou | * Tieto rodové stereotypy získavame z kultúry a sú podporované spoločnosťou | ||
* Mnohé teórie a výskumy ignorovali problematiku genderu | * Mnohé teórie a výskumy ignorovali problematiku genderu | ||
- | Teória vývoja karíery Gottfredson(ovej) (1981) sa zemeriava na deti | + | |
+ | __**Teória vývoja karíery Gottfredson(ovej)**__ (1981) sa zemeriava na deti | ||
* Identifikovala 4 vývojové stupne odborných ašpirácií u detí | * Identifikovala 4 vývojové stupne odborných ašpirácií u detí | ||
- | * | + | * //Orientácia na veľkosť a silu// (3-5). Deti uchopujú koncept dospievania, |
- | * | + | * //Orientácia na pohlavie (sex)// (6-8): v jej ponímaní identické ako gender je prvým vplyvom na vývoj odborného self-konceptu, |
- | * | + | * //Orientácia na sociálne ocenenie// (9-13): determinanty správania sú schopnosti a sociálna trieda |
- | * | + | * //Orientácia na vnútorné unikátne self// (14+): nadobúdanie vedomia vlastnej individuality, |
* Gottfredsonová prepojila svoju teóriu s Hollandovým modelom | * Gottfredsonová prepojila svoju teóriu s Hollandovým modelom | ||
* Najviac rodovo stereotypné sú realistický typ- ako typicky mužský a konvenčný typ- typicky ženský | * Najviac rodovo stereotypné sú realistický typ- ako typicky mužský a konvenčný typ- typicky ženský | ||
* Umelecké a sociálne povolania sú tiež vnímané skôr ako ženské | * Umelecké a sociálne povolania sú tiež vnímané skôr ako ženské | ||
* Podnikateľské/ | * Podnikateľské/ | ||
+ | |||
Woods & Hampson. Skúmali ako gender a Big5 dimenzie merané v detstve predikujú typ pracovného prostredia ľudí v dospelosti | Woods & Hampson. Skúmali ako gender a Big5 dimenzie merané v detstve predikujú typ pracovného prostredia ľudí v dospelosti | ||
* Ženy mali tendenciu pracovať v konvenčnom, | * Ženy mali tendenciu pracovať v konvenčnom, | ||
Řádek 253: | Řádek 300: | ||
* Nízka otvorenosť odlišná pre M a Ž: Ž- konvenčné povolania, M- realistické povolania— ich kariéry postupovali po rodovo stereotypnej línii | * Nízka otvorenosť odlišná pre M a Ž: Ž- konvenčné povolania, M- realistické povolania— ich kariéry postupovali po rodovo stereotypnej línii | ||
Dôležitá je aj otázka príležitostí- stále sú rozdiely v príležitostiach pre M a Ž- snaha o vyrovnanie príležitostí (top 20 UK, Nemecko, Francúzsko, | Dôležitá je aj otázka príležitostí- stále sú rozdiely v príležitostiach pre M a Ž- snaha o vyrovnanie príležitostí (top 20 UK, Nemecko, Francúzsko, | ||
- | **Kariérne rozhodovanie** | + | |
+ | ==== Kariérne rozhodovanie | ||
+ | |||
Hollandova teória popisuje obsah rozhodovania o kariére, ale nie proces | Hollandova teória popisuje obsah rozhodovania o kariére, ale nie proces | ||
* Okrem sebapoznania a informáciách o rôznych povolaniach, | * Okrem sebapoznania a informáciách o rôznych povolaniach, | ||
Řádek 260: | Řádek 310: | ||
- | Celoživotný rozvoj kariéry | + | ==== Celoživotný rozvoj kariéry |
+ | |||
* Cieľom autorov teórii o celoživotnom rozvoji kariéry je zmapovať motiváciu a rozvoj v priebehu života človeka | * Cieľom autorov teórii o celoživotnom rozvoji kariéry je zmapovať motiváciu a rozvoj v priebehu života človeka | ||
- | Super (1957, | + | **Super** (1957, |
- | - Explorácia (Exploration) (15-24) – seba a sveta práce | + | - |
- | - Establishment (25-44)-objavenie kariérneho poľa (po prípadných neúspešných pokusoch) | + | - |
- | - Udržiavanie (Maintenance) (45-64)- úlohou je držať sa vybraného pôsobiska | + | - |
- | - Odpútanie (Disengagement) (65+)- človek sa postupne čoraz menej zapája v práci, skôr pozoruje, akoby bol aktívny | + | - |
- | * Problémy: ak človek začne kariéru neskôr, problematické ho zaradiť, povaha kariéry v súčasnosti tiež nedovoľuje zaradenie do štádií | + | * |
* Super (1980,1990) reagoval na kritiku a predstavil 6 rolí, ktoré ľudia v západnej civilizácii typicky zastávajú: | * Super (1980,1990) reagoval na kritiku a predstavil 6 rolí, ktoré ľudia v západnej civilizácii typicky zastávajú: | ||
* V rôznych etapách môžu byť ľudia v rôznych rolách | * V rôznych etapách môžu byť ľudia v rôznych rolách | ||
- | Levinson a kol. (1978) prestavili asi najvplyvnejšiu teóriu na základe kvalitatívneho výskumu len 40 američanov vo veku 35-45 | + | |
- | * V troch štádiách dospelosti (skorá, stredná , neskorá) sa vyskytujú stabilné fázy a fázy zmeny | + | **Levinson a kol.** (1978) prestavili asi najvplyvnejšiu teóriu na základe kvalitatívneho výskumu len 40 američanov vo veku 35-45 |
- | * Skorá dospelosť (17-40) | + | * V troch štádiách dospelosti (skorá, stredná , neskorá) sa vyskytujú |
+ | * | ||
* zmena (17-22)- hľadanie útočiska vo svete dospelých | * zmena (17-22)- hľadanie útočiska vo svete dospelých | ||
* stabilná fáza (22-28)- explorácia rôznych rôl, ponechávanie si otvorených možností | * stabilná fáza (22-28)- explorácia rôznych rôl, ponechávanie si otvorených možností | ||
* zmena (28-33)- v 30 človek oceňuje svoje skúsenosti a hľadá uspokojivý životný štýl | * zmena (28-33)- v 30 človek oceňuje svoje skúsenosti a hľadá uspokojivý životný štýl | ||
* stabilná fáza- implementácia tohto životného štýlu- BOOM (Becoming One´s Own Man)- kľúčový moment | * stabilná fáza- implementácia tohto životného štýlu- BOOM (Becoming One´s Own Man)- kľúčový moment | ||
- | * | + | * |
* zmena (40-45)- životný štýl sa prehodnocuje, | * zmena (40-45)- životný štýl sa prehodnocuje, | ||
* stabilná fáza- (45-50) vstupovanie do strenej dospelosti | * stabilná fáza- (45-50) vstupovanie do strenej dospelosti | ||
* zmena (50-55) | * zmena (50-55) | ||
* (55-60) kulminácia strednej dospelosti- implementácia životného štýlu a rozhonutí spojenými s krízou stredného veku | * (55-60) kulminácia strednej dospelosti- implementácia životného štýlu a rozhonutí spojenými s krízou stredného veku | ||
- | * Neskorá dospelosť | + | * |
* Zmena | * Zmena | ||
* Stabilná fáza neskorej dospelosti | * Stabilná fáza neskorej dospelosti | ||
+ | |||
* Levinsonove fázy sú úzko späté s vekom | * Levinsonove fázy sú úzko späté s vekom | ||
- | | + | |
+ | **Implikácie týchto teórií pre HR a pracovných psychológov**: | ||
* v skorej dospelosti potreba integrácie seba a organizácie či kariéry- potrebné zadať signifikantné úlohy a poskytovať sociálnu oporu | * v skorej dospelosti potreba integrácie seba a organizácie či kariéry- potrebné zadať signifikantné úlohy a poskytovať sociálnu oporu | ||
* v strednej dospelosti dať možnosť rekvalifikácie v súvislosti s krízou stredného veku, pozíciu mentora | * v strednej dospelosti dať možnosť rekvalifikácie v súvislosti s krízou stredného veku, pozíciu mentora | ||
- | | + | |
- | Dôležitý je aj pohľad na kariéru z hľadiska prechodu medzi zamestnaniami | + | **Kritika:** teórie reflektujú mužov zo strednej vrstvy v západných krajinách v 20.st., ženy majú odlišný vývoj kariéry vzhľadom k tehotenstvu a starostlivosti o deti (prevaha žien oproti mužom) |
- | Nicholson (1990)- model prechodového cyklu (Transition Cycle Model) pri zmene práce | + | |
- | -4 etapy, ktoré majú charakteristiky, | + | |
- | 1. Príprava (preparation)- pred začatím práce | + | Dôležitý je aj pohľad na kariéru z hľadiska prechodu medzi zamestnaniami |
- | Problémy: nerealistické očakávania, | + | |
- | Stratégie: seba-oceňovanie, | + | **Nicholson** (1990)- |
- | 2. (encounter)- prvé dni a týždne v novej práci | + | -4 etapy, ktoré majú charakteristiky, |
- | Problémy: šok, odmietnutie, | + | 1. **Príprava (preparation)**- pred začatím práce |
- | Stratégie: sociálna opora, sloboda explorovať, | + | //Problémy//: nerealistické očakávania, |
- | 3. Prispôsobenie (adjustment)- nájdenie vlastnej cesty ako robiť novú prácu | + | //Stratégie//: seba-oceňovanie, |
- | Problémy: smútok | + | 2. **(encounter)**- prvé dni a týždne v novej práci |
- | Stratégie: užitočná práca, feedback, inovácie (rolí či obsahu práce), inštitucionalizovaná/ | + | //Problémy//: šok, odmietnutie, |
- | | + | //Stratégie//: sociálna opora, sloboda explorovať, |
- | Problémy: zlyhanie, nuda, stagnácia | + | 3. **Prispôsobenie (adjustment)**- nájdenie vlastnej cesty ako robiť novú prácu |
- | Stratégie: určovanie cieľov, práca na projektoch | + | //Problémy//: smútok |
+ | //Stratégie//: užitočná práca, feedback, inovácie (rolí či obsahu práce), inštitucionalizovaná/ | ||
+ | 4. **Stabilizácia (stabilisation)** | ||
+ | //Problémy//: zlyhanie, nuda, stagnácia | ||
+ | //Stratégie//: určovanie cieľov, práca na projektoch | ||
\*RJP je možné implementovať už počas selekcie nových zamestnancov- ide o popis reálnych činností na danej pozícii vo forme videopásky, | \*RJP je možné implementovať už počas selekcie nových zamestnancov- ide o popis reálnych činností na danej pozícii vo forme videopásky, | ||
→ spája sa s menším odlyvom nových zamestnancov | → spája sa s menším odlyvom nových zamestnancov | ||
+ | |||
Teoretici a výskumníci v tejto oblasti sa zapodievajú aj vstupom a odchodom z pracovného trhu, ako aj relokáciami jednotlivcov (alebo teamov) v rámci jednej či medzi krajinami | Teoretici a výskumníci v tejto oblasti sa zapodievajú aj vstupom a odchodom z pracovného trhu, ako aj relokáciami jednotlivcov (alebo teamov) v rámci jednej či medzi krajinami | ||
- | **Organizačná perspektíva kariérneho rozvoja** | + | ==== Organizačná perspektíva kariérneho rozvoja |
- | * Kariérny management v organizácii je možný prostredníctvom rôznych intervencií ako mentoring, couching, poradenstvo, | + | |
+ | |||
+ | * | ||
* Tieto intervencie podporujú sebahodnotenie, | * Tieto intervencie podporujú sebahodnotenie, | ||
Řádek 333: | Řádek 395: | ||
* // | * // | ||
* Organizácia môže podporovať networkingové aktivity ( financovanie cestovného a poplatkov za účasť na rôznych návštevách a stretnutiach interných či externých a konferenciách) | * Organizácia môže podporovať networkingové aktivity ( financovanie cestovného a poplatkov za účasť na rôznych návštevách a stretnutiach interných či externých a konferenciách) | ||
+ | |||
+ | ==== Talent management ==== | ||
+ | (doplnil Martin M.) | ||
+ | * souvisí s moderním competency-based managementem zahrnujícím tvorbu slovníku kompetencí pro jednotné posuzování | ||
+ | * Talent mgmt - založený na očekávání a plánování potřeb lidského kapitálu firmy v budoucnu, a jak jej uspojojit | ||
+ | * vychází z [[http:// | ||
+ | * |
prace/planovani_a_rizeni_kariery.1387975877.txt.gz · Poslední úprava: 2013/12/25 13:51 autor: Jana Mesterova